Internetový trh = ideál mikroekonomickej teórie

Tibor Peták, 24. Január 2008

Ekonomickí teoretici ignorujú internet! Mám pocit, že sa ekonomická teória nevenuje dostatočne úplne novému trhovému prostrediu. Internet bol akoby vytlačený výhradne do rúk marketingu a jeho nevedeckých analýz (prepáčte, dokonca aj keď v tomto obore pôsobím, nie som ochotný marketing akceptovať ako vedu).

Táto ignorácia je pre mňa podivná už len z toho dôvodu, že internetové prostredie dáva zbraň do rúk obhajcom klasického mikroekonomického modelovania. Najviac sa predsa ekonomickému modelovaniu vytýka nepresnosť základných predpokladov, no ale internet so sebou prináša trh, ktorý sa pôvodne nereálnym predpokladom približuje. Preberme si to podrobne…

Najprv dva predpoklady o chovaní aktérov trhu – spotrebiteľ maximalizuje svoj úžitok + firma maximalizuje zisk – vychádzajú z celkom realistických očakávaní psychológie. Môžeme teda s určitosťou povedať, že platia aj na internete a ich prijatím nijaké veľké vychýlenie od reality neriskujeme.

Čo sa potom týka vlastností trhu, tak klasická mikroekonomická analýza automaticky predpokladá dokonalú konkurenciu. No a tá nastane za nasledovných podmienok:

1. Rovnaká dostupnosť výrobných technológií (vstupov)

Podmienka, ktorá na internete dostáva úplne iné obrátky. Náklady vstupu na internetový trh sú natoľko nízke, že s podnikaním môže začať naozaj hocikto. Počiatočná investícia ešte aj pomerne väčšieho projektu sa môže pohybovať v rádoch desiatok tisíc korún, programátorov a kóderov je neúrekom, rovnaké technológie sú dostupné pre všetkých.

2. Dokonalá informovanosť

Na internete síce stále nedosahujeme a nikdy nedosiahneme dokonalé informácie, ale pokrok, ktorý v informovanosti internet priniesol, sa k dokonalosti míľovým krokom priblížil. A nie sú to len informácie o ponúkaných produktoch a ich cenách (komparatívne nakupovanie ako príklad), ale aj vzájomné informácie o chovaní strany ponuky a strany dopytu. Ktorýkoľvek spotrebiteľ si o čiastočnom trhu, na ktorom sa chystá nakupovať/činiť, môže zistiť akékoľvek informácie o praktikách ponuky. Rovnako tak majú firmy oveľa viac informácií o potrebách a správaní spotrebiteľov.

3. Ceny sú stanovené trhom

Trh mikroekonomických modelov má byť natoľko rozsegmentovaný, že žiadna z firiem (ponuka) nemá reálnu možnosť ovplyvniť cenu na trhu. I keď to tak na prvý pohľad nemusí vyzerať, na internete je táto podmienka splnená vo väčšej miere ako v kamennom svete. Na internete máme vďaka vysokej informovanosti tlaky na akési spriemerovanie cien (ak je jeden konkurent lacnejší ako druhý, spotrebiteľ sa to dozvie a prejde k lacnejšiemu, to potom prinúti konkurenta s vyššou cenou svoju cenu znížiť), ktoré každý nový vstupujúci aktér musí prijať, alebo musí produkt diverzifikovať.

4. Účastníci trhu konajú nezávisle

Podmienka súvisí s tou predošlou a vlastne len dodáva, že ak je aj trh dostatočne segmentovaný, nemôžu tieto segmenty spolupracovať. Na internete je vznik kartelov a podobných spoluprác pre ovplyvnenie ceny pomerne ojedinelý. Áno, je tu veľa príkladov na centralizáciu (Google nakúpil Youtube, Feedburner, …), ale je to neporovnateľné s kamennou realitou, kde je oveľa viac pohnútok spolčovať sa a tlačiť tak na konkurenciu.

5. Homogenita výstupu

Ak som spomínal, že internetové prostredie sa blíži mikroekonomickým predpokladom, tak v tomto jedinom to pravda nie je. Dôvodom je efekt vyrovnávania cien z predošlej podmienky o atomizácii trhu (3.). Ak chce firma nastaviť ceny vyššie ako konkurencia, je tlačená na diverzifikáciu svojho produktu. Každopádne už existujú teórie, ktoré túto podmienku vôbec nepotrebujú a pripúšťajú heterogenitu výstupu.

Suma sumárum: Prostredie internetu sa blíži ku snu ekonomickej teórie. Prečo si to ešte (podľa mojich vedomostí) nikto nevšimol?


Podobné články / mohlo by vás zaujať:

20 komentárov k “Internetový trh = ideál mikroekonomickej teórie”

1. Midnite píše:
Január 25th, 2008 at 1:03 am

S tým marketingom s Tebou úplne súhlasím.. :)

Čo sa týka článku.. Dokonalá konkurencia predpokladá aj to, že žiadna firma nedokáže ovplyvniť situáciu na trhu.. čo pri gigantoch ako je Google alebo MicroSoft celkom neplatí (priklad IE alebo Google search a jeho ponuka PPC reklamy).

Ale súhlasím s tým, že Internetový trh je sa v dnešnej dobe približuje trhu dokonalej konkurencie najviac.. Zaujímavé by to bolo vyjadriť percentami.. :)

2. tybi-admin píše:
Január 25th, 2008 at 1:37 am

Midnite, áno spomínam to v bode 3. Je to však trochu iný obrazec ako v kamennom svete, kde máš množstvo lokálnych hráčov, ktorí ovplyvňujú ceny. Na internete sú veľkí giganti, avšak okrem toho je to naozaj veľmi rozsegmentovaný trh kvôli/vďaka dôvodom, ktoré som spomenul. Informácie mažú rozdiely medzi konkurentmi.

3. minson píše:
Január 25th, 2008 at 10:04 am

Ja ti presne poviem, preco sa internet pri ekonomickej vyucbe u nas (neviem ako je to na inych univerzitach) uspesne ingoruje. Cest vynimkam, ale klasicke ekonomicke predmety prednasaju ludia, ktori ani poriadne nevedia co je to pocitac, internet zatracuju ako inkvizicia carodejnice a jedine doveryhodne zdroje su pre nich knizhy a odborne casopisy. Tito ludia zaroven pisu skripta, urcuje sylaby predmetu a su jeho gestormi. Tak isto, ako doktor Ilko pouziva na predpovede 45 rocne modely (ale jemu to aspon vychadza).

Takze pokial sa tam nezmeni generacia, tak to tak aj zostane a na internetovy obchod budu len odbornici samoukovia

4. Ivankoe píše:
Január 25th, 2008 at 10:25 am

Tym poslednym si ma ako ekonoma zaskocil – podla akych konkretne teorii uz nie je homogenny (komodifikovany) produkt jednou z vlastnosti dokonaleho trhu?

5. tybi-admin píše:
Január 25th, 2008 at 10:46 am

Ivankoe, tak ako si otázku položil, ti odpoviem, že podľa žiadnej. Myslel som na to, že sa niektoré teórie snažia pracovať s nehomogénnym výstupom – napr. Chamberlinov model, Model zalomeného dopytu, Priestorový model.

6. Bystro píše:
Január 25th, 2008 at 10:52 am

Ad 1> do nakladov na vstup na trh predsa nemozete zapocitat len programovanie. Z nasej skusenosti ovela vacsiu polozku rozpoctu vstupu na trh zozerie reklama. Pokial firma na toto nema vyhradeny balik penazi, znamena to vacsinou pozvolny koniec sluzby. Iste, daju sa vyuzit rozne nove formy internetoveho “presadenia”, ale v praxi to tak dobre nefunguje.

Ad 2> dokonala informovanost by napriklad znamenala, ze ludia budu vo vacsej miere pouzivat gmail namiesto zoznam/azet emailu, co sa ale vobec nedeje. Na scenu vstupuje jazykova a kulturna bariera. Kedysi bol nazor, ze internet je obrovsky globalny trh, co sa nepotvrdilo. Google lokalizuje sluzby. Svojho casu to priznal aj Gartner. :) Samozrejme vynimku tvoria Geekovia, ale tych nie je vacsina.

7. tybi-admin píše:
Január 25th, 2008 at 11:08 am

Bystro, ani jeden z tvojich argumentov neobstojí, pretože:

Ad 1. Zostáva faktom, že náklady na vstup na internetový trh sú nižšie ako na kamenný. Reklamu potrebuješ tak či tak. Internetová reklama je okrem toho stále oveľa lacnejšia ako ostatné reklamy alebo prenájom/kúpa kamenného obchodu.

Ad 2. Ako som v článku napísal, dokonalá informovanosť na internete neexistuje a nikdy nebude. Avšak znovu, v porovnaní s kamenným svetom, kde vieš maximálne o cenách v obchode vedľa tvojho bloku/domu, na internete máš všetky obchody “na dlani”. Produkt dokonca ani nemusíš kupovať na Slovensku…

Myslím, že som sa vyjadril jasne, že všetko je to v porovnaní s kamenným svetom.

8. minson píše:
Január 25th, 2008 at 11:49 am

Co sa tyka nakladov, myslim ze sa nebavime len o klasickych e-obchodoch ale o hocicom co sa na nete predava. My sme na trh vstupili cca pred pol rokom a nase naklady neboli moc vysoke…

9. Bystro píše:
Január 25th, 2008 at 11:59 am

Kancelariu alebo sklad potrebujes tak ci tak, zamestnancov potrebujes tak ci tak. V kamennom svete ti tvoja vyloha obchodu robi reklamu “zadarmo”, hoci internetova adresa je osamotena vo svete milionov inych adries a nikto ju nevidi, pokial sa nepostaras o reklamu. Pokial mas zaujem robit veci progesionalne, nie su v nakladoch take rozdiely, ako sa tvrdi.

Ad 2> Viem, ze existuju desiatky eshopov s elektronikou, ale nikdy by ma v nich nenapadlo kupovat, pretoze im neverim. Ceny porovnavam iba medzi alza.cz, czc.cz, obcas agen.cz, lebo viem ze je to overena kvalita (investuju do reklamy). Co z toho, ze mam desiatky obchodov “na dlani”? Vobec ma nezaujimaju a myslim, ze nie som sa :) Naopak v kamennom svete je ovela vacsia sanca, ze nakupim v malom obchodiku cestou z prace :)

Teda chcel som len povedat, ze tie rozdiely nie su podla mna az take markantne. Urcite by som to nenazyval “idealom” teorie :)

10. minson píše:
Január 25th, 2008 at 12:35 pm

Nie, nie je to ideal. Ale podstatne viac sa to blizi ku dokonalej konkurencii. Zober si napriklad elektroniku. Potreboval by si kvantum financii, aby si dokazal nieco rozbehnut a aby sa datart, nay alebo euronics o teba nepostarali. Pri tom ak by si rozbiehal eshop, bezni uzivatelia internetu moc eshopov nepoznaju, tak by ti stacilo investovat do putavej a prehladnej stranky a etargetu/adwords. a potom kvalitne sluzby, aby sa o tebe sirili pozitivne referencie

11. Bystro píše:
Január 25th, 2008 at 1:32 pm

minson> Neviem ci si to niekedy skusal :) Na rozvinutom internetovom trhu, kde zuri konkurencia, je to uplne rovnake, ako na rozvinutom “kamennom” trhu. Vstupit na taky trh (ako ty pises) by sa ti nepodarilo, pretoze peniaze vlozene do AdWords by sa ti nevratili. Neziskal by si ako maly obchod ani dobre podmienky od dodavatelov. Ani ludia by ti ako malemu neverili, pokial by si masivne neinvestoval do reklamy (s otazkou ci sa ti to vrati). Dnes napriklad vstupit v CR na trh eshopov s elektronikou je, podla mna, skoro nemozne, pretoze ten trh uz je konsolidovany. Rovnako sa ti nepodari vstupit na trh s vyhladavacmi alebo portalmi…

12. minson píše:
Január 25th, 2008 at 2:53 pm

No, je mi jasne ze rozbehnut nejaky biznis nie je jednoduche nikde. Eshop som nerozbiehal. Ale myslim, ze je to jednoduchsie ako kamenny. that’s all :)

13. Andy píše:
Január 25th, 2008 at 5:20 pm

Som technik. Polovicu veci som nepochopil, ale vyzera to ne veeeeeelmi zaujimavy pohlad na celu problematiku :))

14. tybi-admin píše:
Január 25th, 2008 at 5:52 pm

Bystro… “Kancelariu alebo sklad potrebujes tak ci tak, zamestnancov potrebujes tak ci tak.”

Nie, práveže na internete je X oborov, kde nepotrebuješ kanceláriu a vďaka internetu nepotrebuješ TOĽKO zamestnancov. Stále porovnávaš svoj úzky uhol pohľadu so všeobecnosťou.

“Dnes napriklad vstupit v CR na trh eshopov s elektronikou je, podla mna, skoro nemozne, pretoze ten trh uz je konsolidovany.”

To s tým nemá nič spoločné… Aj pri dokonalej konkurencii sa na trh vstupuje len dovtedy, kým sa to oplatí.

“Urcite by som to nenazyval “idealom” teorie :)”

Citujem z článku: …internet so sebou prináša trh, ktorý sa pôvodne nereálnym predpokladom PRIBLIŽUJE.

15. Bystro píše:
Január 25th, 2008 at 6:09 pm

– hovoril som o tom robit veci profesionalne, nie “na kolene”
– citujem nadpis clanku “Internetový trh = ideál mikroekonomickej teórie”
;-)

16. nasavin píše:
Január 25th, 2008 at 7:10 pm

Podnetny clanok, aj diskusia.. Kazdopadne internet prispel k rozvoju konkurencie a to hlavne zlepsenim informovanosti..
Pokial chceme kupit homogenny vyrobok (presny typ od konkretnej znacky) tak to hodime do googlu a zhodnotime ceny v eshopoch. Samozrejme ze v drvivej vacsine sa ceny pohybuju v relativne uzkom intervale, rozdieli su vacsinou minimalne a rozhoduju nase preferencie.. Nedavno som si kupoval cez net sluchatka a v prvych troch eshopoch co mi vyhodil google stali tak isto.. Potom im padla databaza a uz bol len krocik k zisteniu ze vsetky 3 eshopy patrili tej istej firme.. (btw ma teraz napadol protimonopolny urad hehe)

Tu zalezi na tom co chces predavat, aka je v tej oblasti konkurencia, teda v konecnom dosledku aky trh si shopny pokryt.. Mozes si vo Veľkej Mači otvorit akvarisitku a mozno ta to vyjde lacnejsie ako vytvorenie eshopu, lenze nepredas nic :) A to sa ti moze stat aj pri eshope.. Ked si zoberies projekty typu ‘vytvorte si vlastny eshop za 15 minut, uz od 249Sk/mesacne’ tak ano, vstup na trh je relativne jednoduchy, myslim ze obrat e-obchodu tomu vo vacsine pripadov zodpoveda..

Co sa tyka tej dokonalej konkurencie.. Z dlhodobeho hladiska v dokonalej konkurencii dopyt a ponuka vytvoria cenu pri ktorej vsetci dosahuju zisk, ktory pokryva len naklady, ktore zodpovedaju alternativnym nakladom.. Takze pokial sa ma niekomu oplatit vstupit na trh tak musi but mat lepsiu cenu od vyrobcu ako ostatny (co porusuje predpoklad dokonalej konkurencie), alebo musi mat viac informacii ako ostatny, co porusuje predpoklad dokonalej informovanosti..

Tym nechcem povedat ze sa na eshopoch neda zarobit pokial to beries dostatocne vazne, mas dostatok informacii a obetujes tomu dostatok casu.. K dokonalej konkurencii sa to ale prirovnat neda.. Dokonalu konkurenciu by som sa vobec nesnazil interpretovat v maloobchodnom predaji, lebo predpoklad dokonalej informovanosti nebude nikdy splneny. Dalsi dvovod je ze ta teoria nic o nejakom maloobchode nehovori, ani o obchode, hovori o vyrobcoch a spotrebiteloch..

17. tybi-admin píše:
Január 28th, 2008 at 10:12 am

Bystro… “hovoril som o tom robit veci profesionalne, nie na kolene”

Či už na kolene alebo profesionálne, výrobné technológie sú dostupné rovnako.

“citujem nadpis clanku Internetový trh = ideál mikroekonomickej teórie”

Áno, nadpis je trochu zavádzajúci sčasti preto, že je jeho úlohou pritiahnuť pozornosť.

18. Linda píše:
Január 31st, 2009 at 1:24 am

Zdravím vo spolok…čítam Vas tu čítam páni(padaju tu same mudre slova) ale už sa mi konečne dohodnite či web alebo kameňák …bo si planujem zriadiť obchodik a mam dilemu či “tu” či “tam “…..takže riekla by som “Babo raď “hi-hi ale tato Vasa zostava mi natíska pisať Chlapi pomoooooc:)))…

19. Robo píše:
Jún 30th, 2009 at 11:48 pm

práve zajtra mám skúšku z mikroekonomiky, a internet je veľmi zaujímavý model – resp. niektoré časti siete internet.

Vo vyhľadávaní a reklame rozhodne vedie google – teda je monopol. Prvým stránkam po vyhľadaní dokáže významne zvýšiť návštevnosť, a následne aj zisky z obchodu či reklamy.

Reklama pre firmy: je mnoho webstránok a agentúr, pomocou ktorých dokážu zverejniť svoju reklamu. ale ešte stále to nie je dobrý ekonomický model dokonalej konkurencie, keďže sú niektoré stránky veľmi navštevované, zatiaľ čo iné nie… teda niektoré stránky dosahujú niekoľko násobne väčšie zisky ako iné.

Medzi dokonalý model dokonalej konkurencie by som zaradil programátorov – autorov samotných webstránok.
Na trh môže vstúpiť viac menej každý s náležitými schopnosťami. Ich výstup je viac menej vždy webová stránka (väčšinou s použitím php alebo html), ktorá plní rovnakú funkciu – informovať, predať. teda dalo by sa to zhodnotiť vrámci tejto funkcie ako homogénny produkt. (pravdaže existujú výnimky, kedy je webstránka zložitejšia, a plní viac funkcií, napríklad elektronický obchod.)
cenu webstránky nedokáže ovplivniť jeden subjekt, pretože tieto jednoduhšie webstránky produkujú hlavne študenti, a je ich dosť.
informovanosť – čo jeden nájde cez google, nájde aj druhý. kto chce, dokáže bezproblémovo získať informácie, či návody, ako na to.

ďalšia oblasť – rezervácia domén – pre príponu .sk má monopol sk-nic, nikto iný (a to sa ani nezmení)

model dokonalej konkurencie môžeme nájsť pri poskytovaní miesta pre webstránku na rôznych komerčných serveroch (miesto, kde je webstránka fyzicky uložená – obvykle stačí 100 MB balík na webstránku), cena za “uloženie” webstránky na rôznych serveroch je približne rovnaká, pokiaľ by niekto cenu zdvihol, zákazník sa “presťahuje” k inému poskytovateľovi. Počet subjektov poskytujúcich takéto miesto na webstránku je dostatočne veľký.

ďalšia oblasť – poskytovanie internetového pripojenia. tento trh by som označil v jednotlivých miestach ako oligopol, resp. nedokonalá konkurencia – niekde je poskytovateľov menej, (dediny – aj do 5 poskytovateľov), niekde je poskytovateľov omnoho viac (mestá – nad desiatky). Vstup na trh je síce možný, ale pomerne nákladný.

Teda najbližšie k dokonalému ekonomickému modelu má samotné programovanie jednoduchej webstránky.

PS: súhlasím s názorom, že internet ako model sa nespomína na školách iba pre zaostalosť niektorých starých paprdov, z ktorých mnohí ani nevedia, čo internet je, a tobôž nie, ako ho používať… (česť vínimkám :)

Súhlasíš - nesúhlasíš, reaguj!